Prvá asociácia školského stravovania už oslovila Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Pôdohospodársku platobnú agentúru vo veci výkladu v predmetnej veci. So stanoviskom kompetentných Vás budeme bezodkladne informovať. Zatiaľ sa nám podarilo získať stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva, poskytnuté žiadateľom o poskytnutie pomoci v rámci školského programu Ovocie a zelenina k NV SR č.195/2020 Z.z., § 6,odsek 8 :

Dobrý deň!

Pokúsili sme sa presnejšie identifikovať daný problém v systéme financovania úhrad detí alebo žiakov za školské výrobky (poľnohospodárskych výrobkov uvedených v čl. 23 ods. 3 a 4 a v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013) distribuované školami prostredníctvom ich zariadení školského stravovania v rámci školského programu (programu ustanoveného v čl. 23 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013).

Vieme, že školské výrobky sa v rámci školského programu v školách vydávajú mimo rámca školského stravovania, ktoré sa riadi samostatnými pravidlami ustanovenými školským zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe školského zákona. Táto skutočnosť myslím nie je sporná a taktiež nie je sporné, že oddelenie systému distribúcie školských výrobkov v rámci školského programu v školách od systému zabezpečovania školského stravovania v týchto školách vyplýva už z práva Európskej únie, a to predovšetkým z článku 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/40. Ustanovenie § 6 ods. 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 200/2019 Z. z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 195/2020 Z. z. túto skutočnosť ešte zdôrazňuje s použitím terminológie vnútroštátneho práva, aby bola adresátom daného predpisu absolútne zrejmá.

Ako však v praxi zariadenia školského stravovania fungujú a akým spôsobom je financovaná ich prevádzka? Podľa školského zákona zariadenie školského stravovania, ktorého zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj (ďalej len „obecné zariadenie školského stravovania“), poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky (ďalej len „úhrada stravovania od rodiča“), pričom zákonný zástupca prispieva aj na úhradu režijných nákladov obecného zariadenia školského stravovania, ak tak určí jeho zriaďovateľ (ďalej len „úhrada réžie od rodiča“). Výšku úhrady stravovania od rodiča a úhrady réžie od rodiča (ďalej len „úhrada od rodiča za školské jedlá“) a podmienky týchto úhrad v obecnom zariadení školského stravovania určuje zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením. Samozrejme, ak sa na zabezpečenie stravy v danej škole poskytuje dotácia, akou je napríklad dotácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“), zriaďovateľ obecného zariadenia školského stravovania v tejto škole je povinný znížiť úhradu rodiča za školské jedlá o výšku tejto dotácie.

Financovanie prevádzky obecného zariadenia školského stravovania teda tvorí úhrada od rodiča za školské jedlá a osobitná dotácia, ktorá v prípade jej dostatočnej výšky môže úhradu od rodiča za školské jedlá zredukovať až na nulu, v dôsledku čoho by mali deti a žiaci v danom obecnom zariadení školského stravovania zabezpečené školské stravovanie bezodplatne, teda z pohľadu zákonného zástupcu dieťaťa zadarmo. Treťou zložkou tohto financovania je vlastný rozpočet školy na stravovanie detí a žiakov, a to predovšetkým časť rozpočtu tvorená príspevkami od obce alebo samosprávneho kraja na stravovanie žiakov podľa § 6 ods. 12 písm. e) a § 9 ods. 12 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obecné zariadenie školského stravovania má teda k dispozícii viaczložkový rozpočet na stravovanie detí a žiakov danej školy. Ak je jednou z týchto zložiek aj úhrada od rodiča za školské jedlá alebo dotácia, ktorá túto úhradu pokrýva, tak túto zložku možno podľa školského zákona použiť skutočne len na zabezpečovanie školského stravovania, a to konkrétne na nákup potravín a na úhradu režijných nákladov tohto obecného zariadenia školského stravovania. Ostatných zložiek financovania obecného zariadenia školského stravovania sa však toto obmedzenie netýka. Dotácia ministerstva práce na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa sa napríklad poskytuje všeobecne na zabezpečenie obeda a iného jedla v materskej škole a v základnej škole a finančné prostriedky od obce alebo samosprávneho kraja sa taktiež poskytujú všeobecne na stravovanie žiakov. Nehovoriac o tom, že už pri vyberaní platieb úhrad od rodiča za školské jedlá môžu školy súčasne vyberať aj platby za školské výrobky distribuované v rámci školského programu, pokiaľ by ich nebolo možné pokryť z ostatných zložiek rozpočtu na stravovanie detí a žiakov v danej škole. Školy si dokonca v praxi zriaďujú aj viaceré dobrovoľné fondy z príspevkov zákonných zástupcov detí a žiakov, z ktorých by nebol problém financovať aj distribúciu školských výrobkov. Takýto postup predsa nie je nijakým spôsobom obmedzený ani vnútroštátnym právom, ani právom Európskej únie.

Nie je nám teda zrejmé, v čom majú vlastne školy a ich zariadenia školského zariadenia vlastne problém. Ako už bolo uvedené, distribúcia školských výrobkov v rámci školského programu prostredníctvom zariadení školského stravovania nie je činnosť vykonávaná v rámci školského stravovania podľa školského zákona a vydávanie týchto výrobkov deťom alebo žiakom tým pádom ani nepodlieha obmedzeniam ustanoveným školským zákonom pre jedlá a nápoje vydávané v rámci školského stravovania. To znamená, že ak má dieťa alebo žiak v rámci školského stravovania v zariadení školského stravovania dostať obed, a v rámci školského programu má v tom istom zariadení školského stravovania dostať školský výrobok, tak má v tomto zariadení školského stravovania dostať aj obed aj školský výrobok. Obed sa tým pádom nemá „zmenšovať“ a dopĺňať školským výrobkom, ale sa má poskytnúť riadne podľa školského zákona, odporúčaných výživových dávok a podľa vyhlášky o zariadení školského stravovania, a k takému obedu možno v rámci školského programu navyše poskytnúť aj školský výrobok. Oboje sa pri tom môžu financovať z jedného balíka určeného na stravovanie detí a žiakov v danej škole, pokiaľ na školské výrobky distribuované v rámci školského programu nebude použitá zložka spočívajúca v úhrade od rodiča za školské jedlá alebo dotácia, ktorá túto úhradu pokrýva, alebo iné zložky viazané striktne len na školské stravovanie.

Záverom je potrebné dodať, že vyššie uvedené skutočnosti nie sú ničím novým, sú to ustálené pravidlá vyplývajúce z predpisov v gescii rezortu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a pokiaľ ide o dotáciu ministerstva práce na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, tak aj z predpisov v gescii rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Žiadna zmena v spôsobe financovania úhrad detí a žiakov za dodávanie školských výrobkov v rámci samotných škôl teda nebola nariadením vlády Slovenskej republiky č. 195/2020 Z. z. prijatá, pričom nariadenie vlády Slovenskej republiky o vykonávaní školského programu v SR dokonca systém úhrad za školské výrobky medzi školou na jednej strane a deťmi alebo žiakmi na strane druhej neustanovuje a ani nikdy neustanovovalo.

S pozdravom

Mgr. Andrej Batel
štátny radca |Sekcia poľnohospodárstva

Dobrovičova 12 |812 66 Bratislava | Slovenská republika
tel. +421 2 59266349 |fax. +421 2 59266707
andrej.batel@land.gov.sk | www.mpsr.sk| http://facebook.com/minagri.sr

Zároveň Vám prikladáme materiál - Príručka pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v rámci školského programu Ovocie a zelenina pre šk.rok 2020/21.