Súčasná mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia a tak vyvstáva požiadavka úpravy existujúceho pracovnoprávneho vzťahu tak, aby zodpovedal požiadavkám § 52 odsek 5 Zákonníka práce, ktorý pripúšťa príležitostne, alebo za mimoriadnych okolnosti so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním prácu z domu.
Nový pojem „Home office“ alebo „práca z domu“ v súčasnej mimoriadnej dobe znamená prácu vykonávanú bez zmeny pracovnej zmluvy a to na základe ústnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa.
V praxi sa jedná o akýsi mix práce z domu a práce na mieste výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, teda na pracovisku, vzhľadom k tomu že zamestnanec niekoľko dní v týždni (prípadne niekoľko hodín počas pracovného dňa) vykonáva prácu doma a ďalšie dni (hodiny) na pracovisku. Jedinou podmienkou na takúto formu práce je, že to druh práce podľa pracovnej zmluvy umožňuje.
Home office nie je objektívne možný napríklad u upratovačiek, u kuchárok, či vychovávateliek, ale aj niektorých pedagogických zamestnancov a v tomto prípade nevykonávanie práce v súčasnej situácii bude posudzované ako prekážka práce na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, počas ktorej zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy v sume priemerného (funkčného platu) zamestnanca.
U niektorých skupín zamestnancov je možná kombinácia výkonu časti práce na pracovisku s prekážkami na strane zamestnávateľa s následkom kombinácie nároku na plat za vykonávanie práce na pracovisku a náhradou mzdy za prekážky práce na strane zamestnávateľa.
V súčasnej mimoriadnej situácii nie je prípustné, aby z dôvodu zatvorenia školy, či školského zariadenia zamestnávateľ nariadil zamestnancovi čerpať dovolenku.
Home office, prekážky na strane zamestnávateľa a stravovanie
Podľa § 152 odsek 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.
Teda, aj zamestnanec, ktorý v súčasnej dobe v dôsledku opatrenia Hlavného hygienika Slovenskej republiky vykonáva so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním prácu doma – alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce (home office), má nárok na poskytnutie stravy.
Spôsob splnenia tejto povinnosti je upravený v § 152 ods. Zákonníka práce. V prípade zamestnancov škôl a školských zariadení zamestnávateľ stravovanie bežne poskytuje vo vlastnom stravovacom zariadení, prípadne v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tieto stravovacie zariadenia – školské jedálne sú však v súčasnosti zatvorené. Preto prichádza do úvahy ďalší spôsob a to prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby, teda vo forme stravovacích poukážok alebo elektronických stravovacích kariet.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani jedným zo spôsobov ustanovených v § 152 odsek 2 Zákonníka práce, teda ani vo vlastnom zariadení, ani v zariadení iného zamestnávateľa, ani formou stravovacích poukážok, prípadne elektronických stravovacích kariet, poskytne zamestnancovi finančný príspevok. Výška príspevku je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce.
Vo všetkých prípadoch nárok zamestnanca na poskytnutie stravy bude splnený, ak zamestnanec vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny.
Zamestnanec, ktorý nevykonáva prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce, nemá nárok na stravovanie, ibaže mu nárok na stravovanie vyplýva z kolektívnej zmluvy.
<a href="https://www.freepik.com/free-photos-vectors/people">People photo created by ArthurHidden - www.freepik.com</a>
JUDr. Beáta Findišová, Tím expertov SK